JÁN BARČIAK
Antónia Mošková už tretí rok navštevuje kurzy Kolégia ONLINE o teológii, filozofii či umení. Rozprávala sa s nami o svojej túžbe rozšíriť si obzory, ale aj o tom, že v čítaní textov a diskusiách na seminároch našla oveľa viac než vzdelanie.
Za sebou máte už jedenásť kurzov Kolégia ONLINE. Čo vás viedlo k tomu, aby ste sa prihlásili na prvý?
Kolégium som už nejakú dobu sledovala, navyše môj syn tam dva roky študoval. Vždy, keď prišiel domov, som s napätím počúvala, čo sa tam učia. Osobne ma vždy zaujímali teologické, filozofické či umelecké témy, no profesne som sa k nim nikdy nedostala, keďže pracujem vo fyzike. Možnosť prihlásiť sa do Kolégia ONLINE teda prišla ako na zavolanie. Dokonca si pamätám, že keď sa vypísali témy prvých kurzov, chcela som si ich zapísať takmer všetky. (Smiech)
Pracujete v Elektrotechnickom ústave SAV. Odkiaľ sa vzala vaša vášeň k teológii?
Ja aj môj manžel sme vždy mali blízko aj k inej časti myslenia. Vždy sa u nás v knižnici
nachádzali aj autori ako Ratzinger a iné teologické knihy, ako aj historické knihy či vážna
literatúra. Vždy nás bavilo o tom čítať, no bolo mi jasné, že z mojej strany je to iba záujmové čítanie. Rozšíriť si obzory teda bola moja celoživotná potreba.
Ktoré kurzy ste si vybrali ako prvé?
Najskôr to boli kurzy o Starom zákone s Matúšom Sitárom. Pokračovalo to Pavlovými listami či Zjavením apoštola Jána. Práve sa končil Rok Božieho slova, do ktorého som vstúpila s predsavzatím, že sa budem Biblii venovať viac. Samej mi to však išlo ťažko, takže tieto kurzy boli dobrou motiváciou. Popri biblických kurzoch som absolvovala aj teologické o Tomášovi Akvinskom či o Danteho Božskej komédii.
Ako ste si dokázali popri práci vyhradiť toľko času na online kurzy? Museli ste ich mať aj viacero za týždeň.
Časovo je to naozaj neinvazívne, lebo ide najmä o večerné termíny. Mávala som dva alebo tri kurzy týždenne. Za tri kurzy som si ale už nadávala, lebo som cítila, že moja príprava bola slabšia a nevedela som sa dobre zapojiť do diskusie. Aktuálne mám dva – Bratov Karamazovovcov a Ratzingera*. Dokonca mi vyhovuje, že máme kurz až o 20:30, pretože ako si niekto sadá k televízii, ja si sadám ku kurzu.
*Rozhovor vznikol počas jesenného trimestra 2022.
Tento rozhovor, rovnako ako kurzy Kolégia ONLINE, prebiehal cez videohovor.
Vidíte po toľkých kurzoch, že dosiahli to, čo ste od nich čakali, keď ste sa hlásili?
Jednoznačne. Bude to znieť ako klišé, ale napríklad moje prežívanie svätej omše je úplne iné. Mám 64 rokov, niekto by povedal: kde si bola doteraz. Avšak táto metóda moderovanej diskusie s druhými mi pomohla lepšie prepájať informácie z kurzov s knihami, ktoré stále čítam vo voľnom čase. Ale nešlo iba o obohatenie duchovného života, ale aj o celkové rozšírenie obzorov v humanitných smeroch.
Príkladom je Dante. Ešte ako mladá som bola taká nadšená, že som sa niektoré časti Božskej komédie naučila spamäti. Nikdy som však nerozumela kontextu diela a nevedela som ho prečítať celostne. Na kurzoch som videla, ako Dante súvisí napr. s Akvinským či s poznaním Biblie. Keď sa mi tie kurzy prepojili, zrazu som dokázala lepšie porozumieť všetkým častiam Božskej komédie.
Online kurzy vám teda dali viac ako samotné čítanie či sledovanie prednášok na internete?
Veľa čítam a zvyknem sledovať aj prednášky na internete, no stále ide o pasívne prijímanie informácií. Na seminári, naopak, diskutujeme a kladieme si otázky o tom, čo sme prečítali, pričom každý máme iný pohľad. Táto metóda ma tak zaujala, že s kamarátkou, ktorá chodieva na niektoré kurzy so mnou, sme sa začali o témach rozprávať ešte pred seminárom, aby sme sa lepšie pripravili. Takisto si robím poznámky a dohľadávam doplnkové informácie na internete.
Voľnej diskusii však môže chýbať usmernenie. Pre mňa je teda dôležitý aj lektor, ktorý nás nechá diskutovať, avšak má pripravenú kostru seminára, ktorou nás sprevádza. Keď niečo nepoznáte, je príjemnejšie mať učiteľa ako sa k poznaniu dobiť len vlastným čítaním kníh.
Čo vám Kolégium ONLINE dalo okrem rozšírenia obzorov?
Dalo mi radosť. Človek rád robí veci, ktoré nemusí a sú pre neho istou intelektuálnou výzvou. Teší ma, keď na seminári poviem niečo k veci, hoci ma nikto neskúša. Na kurzy nechodím len preto, aby som sa vzdelala, ale robím to pre ne samé a to mi spôsobuje radosť. A možnože takáto radosť potom z človeka žiari a je tak malým nenápadným prínosom aj pre druhých.